Na Slovensku turecká káva znamená zaliať si mletú zrnkovú kávu vriacou vodou. Ak sa chcete zahrať na kávičkára, tak ju zalejete na trikrát nie úplne vrelou vodou. Ak si dáte viac ako jednu a pol kávovej lyžičky kávy, tak to dokonca nazývame silným turkom. V kaviarni si vypýtate tureckú kávu a spravia vám to isté, len o čosi elegantnejšie a v krajšom prevedení.
Ale pozor. Pravá turecká káva sa pripravuje v džezve na ohni alebo na horúcom piesku. Džezva je jednoduchá nádobka s dlhou rúčkou. Najčastejšie býva medená a vo vnútri pocínovaná, smerom nahor sa zužuje, samotné hrdlo je však rozšírené a jeho súčasťou je „zobáčik“, ktorou sa káva ľahko nalieva.
Na prípravu tureckej kávy sa používa kvalitná a čo najčerstvejšia káva. Musí byť zomletá na veľmi jemno (niečo ako púder alebo hladká múka), preto si pri mletí kávy nastavíme mlynček na najjemnejší stupeň. Cukor (najlepšie trstinový) sa pridáva priamo do kávy. Okrem neho môžeme pridať rôzne ingrediencie ako napríklad rôzne druhy sirupov, alkohol, škorica, kakao, kardamón alebo šafrán, prípadne iné druhy orientálneho korenia. Následne prilejeme vodu a premiešame. Kávu v džezve začneme pomaly ohrievať. Pravdepodobne však nemáme platňu s horúcim pieskom, preto je možné kávu pripravovať aj na plynovom sporáku na veľmi slabom plameni. Káva nesmie prevrieť. Postupne nám začne stúpať pena. Vtedy nádobu premiestnime a pomaly premiešame, kým pena neklesne. Džezvu opäť postavíme na plameň a postup zopakujeme dva, maximálne trikrát.
Kávu servírujeme do malých šálok. Ideálne, ak máme k dispozícii aj tradičný turecký servis.
Ku káve môžeme podávať typickú tureckú cukrovinku Lokum alebo Baklavu. Lokum sú malé kocky obaľované práškovým cukrom alebo kokosom. Vyrába sa zo škrobu a cukru, ktoré sa uvaria vo vode a doplnia rôznymi príchuťami. Baklava je vyrábaná z veľmi jemného a tenkého cesta preložené v niekoľkých vrstvách.
Dobrú chuť.
